TuleniPasy.cz

Od září 2014 je hlavním informačním webem ke skialpinismu a freeridu v českém jazyce stránka TuleniPasy.cz. Zde budou nadále zveřejňovány obecné informace ke skialpu a zimním horským disciplínám, stejně jako upozornění na zajímavé akce, popřípadě anotace novinek.

Idioti v lavínovom teréne v Gruzínsku

Keď to už vyzeralo tak, že skutočný vajcový prašan neuvidíme, prišlo precitnutie: zbadali sme ho – nádejný kúsok svahu s panenským prašanom. Problém bol len ten, že svah viedol na opačnú stranu od gruzínského strediska Gudauri (Skialp a snowboarding v Arménii a Gruzii 2011 – přehled výsledků). Povedali sme si – nevadí, veď sa zvezieme len kúsok a vrátime sa späť. Ideme do toho. A vtedy sme všetci ohlúpli.

Omámení prašanom sa púšťame do neznámych podmienok
Omámení prašanom sa púšťame do neznámych podmienok

100m jazdy prašanom nemohlo stačiť. Nie po tom dlho trvajúcom snehovom zúfalstve. Hajkos to púšťa ďalej. Ďalej do neznámeho žľabu s neznámym koncom. Ako stádo ideme za Hajkosom. Základňa myšlienka je, že keď to bude vyzerať zle, vrátime sa. Čašu bolo relatívne dosť. Ale…akosi sme si pri nádhernej lyžovačke nechceli uvedomiť toto:

  • nemáme mapu
  • nevieme kam ten žľab vedie, ako skončí
  • nevieme aká je lavínová situácia, nevieme aký má sneh podklad, nerobili sme žiadnu sondu
  • nikto poriadne nevedel kam ideme
  • sneh bol hlboký a svah relatívne strmý, čiže návrat by bol časovo náročný a vyčerpávajúci

Na takýto sneh sme čakali takmer 3 týždne
Na takýto sneh sme čakali takmer 3 týždne

Ako je možné, že aj napriek tomu sme pokračovali ďalej? Ohlúpli sme. Neviem ako si to inak vysvetliť, keďže každý z nás mal za sebou nejakú lavínovú skúsenosť. Utešujem sa, že máme komplet lavínovú vystroj.

Keď to miluješ, treba niekedy riešiť lavíny
Keď to miluješ, treba niekedy riešiť lavíny

Zjazd korytom s niekoľkými zrazmi (lyžovateľnými) sa postupne mení na traverz s miernym sklonom – lyžujeme ponad koryto potoka, ktorý tušíme niekde pod nami. Zrazu sa mi Hajkos s Bimbasom stratia za záhybom koryta. Čakám Michala. Ideme ďalej a čo vidíme? Spadnutá minilavínka a dole v lavíništi Hajkos. Zjavne živý. Ale niečo hľadá. Lyžu. Márne. Pomáhame mu. Lopatami prehrabeme takmer cele lavínište (2–3 hodiny vyčerpávajúcej práce), ale lyža zmizla.

Prašanové opojenie znižujúce IQ
Prašanové opojenie znižujúce IQ

Uvedomili sme si toto: je zle, že sme lyžu nenašli, pretože sa nemôžeme vrátiť – v hlbokom snehu by bol problém ísť peši, preto musíme pokračovať ďalej žľabom (ktorý sa už zmenil skôr na koryto s minimálnym sklonom), aj keď Hajkos len na jednej lyži. Prúser. Na druhej strane – Hajkos prežil. Keby sa viezol o par metrov ďalej, lavína ho zasype v niekoľko metrov hlbokom koryte potoka. Sami by sme ho asi nevyhrabali. Nálada nebola najlepšia, ale bola konštruktívna. Žiadna panika.

Odtrh skoro až po podklad
Odtrh skoro až po podklad

Ideme teda ďalej. Už vieme, že lavínovka nie je nulová. Nevieme ale odhadnúť či je to zlé všade alebo len niekde. Ideme nanajvýš opatrne, koniec srandy. Ešte zažijeme krušné chvíle, pretože cestou dole sa nedávyhnúť niekoľkým vysoko riskantným miestam. Našťastie to dobre dopadne a pred sebou zbadáme nejakú dedinu.

Lavína bola maličká, ale pozorné oko vidí hranu kaňona potoka. Mohlo to skončiť nepríjemne
Lavína bola maličká, ale pozorné oko vidí hranu kaňona potoka, mohlo to skončiť nepríjemne, Hajkos prezil a my sa tomu tesime

Ukáže sa, že je prázdna (na zimu ju obyvatelia úplne opustili), a tak sa nemáme koho opýtať, kde sme a kam mame ísť. Ideme teda ďalej dole dolinou. Hajkosa občas ťaháme pomocou systému zviazaných palíc a ruksaku. Ak náhodou stretneme civilistu, nechce sa mu s nami komunikovať, takže netušíme, ako ďalej to máme do civilizácie. Neostáva nám nič, len dúfať, že nie ďaleko, aj keď podľa chovania domácich máme dojem, že je to aspoň 100 km:) Nakoniec sa dostávame do civilizácie po cca 10 km pochode dolinou.

Pred nami sa zjavila civilizácia. Ale od asfaltky sme poriadny kus
Pred nami sa zjavila civilizácia. Ale od asfaltky sme poriadny kus

Prežitie zapíjame v najbližšej krčme. Vieme, aké chyby sme spravili a vieme čo sa mohlo stat.

V relatívnom bezpečí. Už len zistiť, kde vlastne sme
V relatívnom bezpečí, už len zistiť, kde vlastne sme

Hlavne ponaučenia:

  • nedať sa opiť prašanom
  • keď nevieš, kde si a nemáš mapu, nechoď do neznámych miest ak nemusíš
  • zachovaj čo najchladnejšiu hlavu
  • ak nepoznáš miestne podmienky, môžeš umrieť skôr ako by si chcel.

Pohľad späť na opustenú dedinu a okolité nádherné ale nebezpečné kopce
Pohľad späť na opustenú dedinu a okolité nádherné ale nebezpečné kopce

Hendikepovaný Hajkos to mal v hlbokom snehu nepríjemné
Hendikepovaný Hajkos to mal v hlbokom snehu nepríjemné

Má to dve oči, tri lyže a 2 metre
Má to dve oči, tri lyže a 2 metre

Preživší Hajkos po príjemnom výlete
Preživší Hajkos po príjemnom výlete

Podobné články

Komentář

  1. palic - 27. listopad 2011, 22:10 #

    Všichni jsme nezhloupli, s Aljonou jsem zůstal v Gudauri, protože mě bylo více než jasné, že za aktuálních sněhových podmínek se nemá smysl pouštět do svahů, které by byly za jiných okolností parádní.

  2. PetrS. - 27. listopad 2011, 23:29 #

    No Jo, co uz clovek nadela. Ted „od stolu“ to vypada jasne, po bitve je kazdy generalem. :-( Ale myslim, ze si uplne umim predstavit tu euforii zatemnujici mozek nahore na svahu s prasanem podemnou…

  3. Boris - 28. listopad 2011, 10:25 #

    Palic, nehraj frajera! Vsetci vieme, ze si v tom kurva drahom bare sedel preto, ze taky mega prasan by si uz proste nezlyzoval! (-:

    Ale teraz vazne. Bolo to hlupe a hlavne jednali sme ako nie zrovna dobry team. Komunikacia sa casto realizovala na dialku 100m, dost casto sme sa navzajom nevideli… proste to islo takym samospadom.

    Dana dolina sa podla mna dala zlyzovat bezpecne ale chcelo by to lepsie ju poznat, dohodnut sa vopred na trase a pod.

    Som rad, ze to skoncilo ako to skoncilo. Vyhoda tychto prihod je, ze z nich plynie poucenie. Uz ho len vyuzit v buducnosti!

  4. palic - 28. listopad 2011, 10:43 #

    [3] BorisGas, v baru jsem se během půlhodiny naobědval, jinak jsem od rána až do zavření střediska pořád lyžoval. Dobře jsem si zajezdil, a neměl možnost se unavit při kopání lopatou.

  5. Matus - 29. listopad 2011, 20:49 #

    Hajkos, mohol by si popisat svoje pocity, ked si sa na lavinke blizil k potoku. Celkom by ma to zaujimalo…

  6. Hajkos - 29. listopad 2011, 20:51 #

    Mno, rychlost splazu se docela snižovala, tak jsem měl docela dost času uvažovat o důsledcích dalšího pohybu… ale asi to nechám na fantazii druhýchl. Lyže jsem si vypnul, když jsem naznal, že jsou spíš přítěží a to si myslím, že mě lehce zpomalilo, ale kdyby to pokračovalo dál, tak těžko říct, hýbat jsem se mohl docela dost, protože to nebyl těžký sníh

Pište prosím slušně, s diakritikou a k věci. Dodržujte pravidla a využijte možnosti formátování uvedená pod formulářem.

 

Pravidla a možnosti formátování

  • Nepoužívejte HTML značky, blog podporuje sexy formátování texy. Například nový odstavec získáte 2x odřádkováním, citace započněte znakem ">", odkaz: "text odkazu":odkaz, **tučně**, *kurzíva*
  • Adresy začínající na http:// budou automaticky převedeny na odkazy
  • Jediné dvě povinné položky formuláře jsou Jméno a zpráva
  • Na předchozí komentáře odkazujte zápisem [2]
|
 

Hledání na webu

Co se chystá

Důležité

Významné výlety

Poslední odkazy

Poslední komentáře

Naše kopce na summitpost.org

 
 
kansas-160x600.jpg
ladiran-160x600.jpg