Chemins du Soleil. Chodníky slnka – tak sa volá MTB trasa vedúca mesta Thonon-Les-Bains do Nice vo Francúzsku. Je to niečo vyše 1000 km. My sme si zvolili etapu z Grenoble do Sisteron, čím sme ukrojili z celej porcie 300 km. Nápad sa zrodil vo Filipovej brčkavej hlave. Znel dosť nereálne, nákladne a iracionálne. 1400 km autom tam, 1400 km späť. Dvaja ľudia. Rakúska diaľničná známka. Švajčiarska diaľničná známka (jedine celoročná za 33 eur). Ale…jednoducho sa nedalo odolať. Naložili sme do auta bajky a vyrazili smer Grenoble.
MANIFIK! from Hurmikak on Vimeo.
V Grenoble sa po príjazde ukladáme pár metrov od cesty a zaspávame po 14 hodinách za volantom. Čo sa dialo v nasledovných dňoch bolo veľmi jednoduché: po raňajkách sme nasadli na bajky, prešli 50–60 km, napchali sme sa, prespali v hoteli, sadli na bajky…Tento scenár sa odohrával 7 dní. Typická denná etapa mala 50–60 km s prevýšením okolo 2000 m. Každý deň sme si užili niečo alebo všetko z týchto kategórií: nekonečné výšľapy po šotoline, nádherné singletracky, flowcountry, technické zjazdy, trialové úseky, lúky, skaly, asfaltové prepojky, vyžehlené pieskové cyklotrasy.
Filip na prvom a hneď poriadne výživnom stúpaní z Grenoblu (CLICK TO
ENLARGE)
Vďaka vhodnému podložiu je na trase minimum bahna, dokonca aj deň po veľmi intenzívnom lejaku. Vďaka suchému podnebiu je však dostatok ostňov a tŕňov, takže o defekty nebola núdza. Na trase netreba počítať s možnosťou servisu ani s nejakými cykloobchodmi (jediný sme našli v meste Die). Preto je dobré mať aspoň základné náradie a bike v 100% stave. Zjazdy sú občas kamenisté, preto nechajte ultralight pneumatiky doma. Moje 450 gramové Rocket Rony takmer bez vzorku neboli najlepšou voľbou.
Čím južnejšie, tým viac bolo levandulových políčok (CLICK TO
ENLARGE)
Francúzsko si nás absolútne získalo. Jedlom, extrémne priateľskými ľuďmi, nádhernou prírodou, perfektnými bike chodníkmi, singletrackmi, výhľadmi, starými mestečkami a dedinkami a krásnou francúzštinou. Filip to definoval tak, že Chemins du Soleil je trasa, ktorá ako keby vznikla vyskladaním najkrajších slovenských MTB trás. A Filip vie o čom hovorí – na Slovensku je len málo horských kilometrov, ktoré by na bajku neprešiel.
MTB ferratka (CLICK TO ENLARGE)
Bez znalosti francúzštiny by naša expedícia bola takmer nemožná. Filip ju zvláda na výbornej úrovni, vďaka čomu bol, na rozdiel odo mňa, obľúbeným konverzačným partnerom. Ja som sa zmohol len na ž-n-parl-franse a bolo po zábave. Potom som však objavil tetu v telefóne, ktorá prehovorila zo stránky google translate, ktorá dokázala za mňa vybaviť rôzne drobné službičky v reči jej kmeňa. Odporúčam naučiť sa aspoň základné frázy, nech človek nevyzerá ako idiot. S angličtinou toho človek veľa nedosiahne – ak nerátame nechápavé pohľady.
Trochu trialu (CLICK TO ENLARGE)
A teraz fakty.
Na web stránkach Chemins du Soleil sú kompletné informácie potrebné na usporiadanie výletu. Popis trasy, prevýšenie, ubytovanie, GPS záznam trasy (veľmi presný), motivačé foto. V teréne je trasa značená niekedy viac niekedy menej, niekedy vôbec. Dopravu späť k autu v Grenobli sme vyriešili vlakom zo Sisteronu.
Zjazd z herbeňa (CLICK TO ENLARGE)
Ubytovanie je viac ako vhodné vytelefonovať (nie, mailom sa vybaviť väčšinou nedá) vopred. Cena za noc sa pohybovala od 35 eur po 60 eur za noc na osobu, pričom v cene je vždy výdatná večera a raňajky. Raňajky sú slabšie – bageta s maslom a lekvárom je zrejme osvedčený francúzsky recept na rannú krízu.
Orpierre – lezecký raj (CLICK TO ENLARGE)
Navigáciou v telefóne sme vyriešili handroidovou Locus Pro, kde sme mali stiahnuté free mapy a nahodenú dennú etapu. Nikdy sme sa nestratili a nestrácali čas orientáciou a hľadaním cesty. Čas sme strácali napchávaním sa lesnými jahodami, kochaním, jedením a nízkou rýchlosťou jazdy (hlavne hore kopcom). Papierovú mapu sme nemali a ani sme ju nepotrebovali.
Jazda po hrebeni – nezabudnuteľné (CLICK TO ENLARGE)
Vďaka teplu sme vypili denne 4–5 litrov vody, ktorá sa ale dala dopĺňať v každej dedinke. So stravou tiež nebol problém, naobedovať sa dalo za 9 až ehm 25 eur. Pivo pod 6 eur / 0,5 litra bol problém nájsť, preto sme ho veľa nevypili. Povinnosťou je však ochutnať provensálske rosé.
Raňajky na farme (CLICK TO ENLARGE)
Fotogaléria Photo Chemins du Soleil 2014 aj video má mizernú kvalitu, ale od mobilov sme žiadne zázraky nečakali.
Nadšení z výletu sme počas nekonečných 14 hodín cestou domov dumali o etape Sisteron – Nice budúci rok. Ideme. Aj keď to bude iracionálne ďaleko a nebude to zadarmo.
Pod Sisteronom už bolo poriadne sucho (CLICK TO ENLARGE)
Produkty metabolizmu putujú 120 metrov hlboko (CLICK TO ENLARGE)
Takto nejak si predstavujem, že sa na víno pozerá znalec-someliér, ten
plastový pohárik nebol prekážkou vychutnania hroznového nápoja pre
dospelých (ako hovoríme vínu pred deťmi) (CLICK TO ENLARGE)
Takmer koniec výletu (CLICK TO ENLARGE)
Foto: Matúš a Filip
Ahoj Matus,
pekne jste si to uzili, zajimava inspirace na podzimni vylet!
Na kolik bys odhadoval podil singltreku na celkove trase – pro sem tam nejaky ten kilometr bych se 750km nevlacela ;).
A jeste jedna technicka otazka: meli jste nekde problemy s ovcackymi psy? Mozna jste na to ze Slovenska zvykli, ale coby solistka psum neprilis naklonena bych se rada vyhla oblastem, kde na me nekde v horach za nejblizsi zatackou muze vyskocit poradny hafan (ci smecka) tzv. hlidajici stado ovci. V jiznich francouzskych Alpach to zacina byt docela problem …
Hore zdar,
Lenka K.
Lenka,
podiel singltrekov na celkovej trase: je to rozne, ale celkovo to nie je malo. Kazdy den sme nejake tie km na singlacoch dali – viac alebo menej. Skor viac ako menej.
Tiez nemam rad nudne bajkovanie po sotolinovych zvazniciach ala okolie Cortiny dAmepezzo. No ani tu sa nevyhnes nejakemu tomu useku po sotoline. Rozhodne toho ale nie je nejak vela, ze by si sa na to stazovala. Ked uz sa ide po asfalte alebo po sirsej ceste, tak je to v peknom prostredi (les) alebo je ta cesta okorenena travou, kamenmi atd.
Rozhodne treba mat slusnu techniku, pretoze niektoe single boli fakt dost narocne. Technicky. Uzke, plne kamenov alebo velmi rychle, exponovane, klukate.
Aby som to zhrnul – ak si chces naozaj dobre zajazdit a mas rada single, nebojis sa exponovanych usekov a vies dobre zjazdovat, tuto trasu si uzijes.
Tajny tip> ked si kuknes na ofic. stranke ChdS popis trasy, je tam uvedena technicka obtiaznost. Ked je hodnotenie 4/4 je trasa skoro samy singlac, obcas trosku trialovy. Ked je to 2/4 je singlacov malo alebo su velmi lahke.
Ak mas tip na nejaky vylet, kde sa to singlami len hemzi, sem s nim!
m.
Tip za tip :)
Ve Francii samozrejme Tour du Mont Blanc, skoro samy singltrek, i kdyz vykoupeny „cyklo-turistikou“ do vetsiny sedel.
Dale treba „Freeride Alpen-X“ Chur-Lenzerheide-Arosa-Davos-Albulapass-Pontresina-Livigno (nebo Poschiavo).
Pekna kratsi kolecka v Surselva (Tomülpass, Maighelspass). I centralni Svajc ma byt skvely, mam tam jeste nezrealizovany projekt Furka-Gletsch-Nufenen-Corno Gries-Airolo-Lago di Ritom-Disentis. Ve Svajcu je vyhodou, ze se nudne useky po asfaltu daji prekonat za pomoci povolenych zlutych motorizovanych podpurnych prostredku :). Svajc je proste, na rozdil od Rakouska, pro bajkery zeme temer vyvolena, jen je bohuzel trochu z ruky.
Super tury jsou v Südtirol kolem Meran a Bozen, vhodne i na chladnejsi teploty (zari, rijen nebo jaro).
Vinschgau uz hodne utrpelo komercializaci (vyvazenim stadecek troubu, co neumi brzdit jinak nez se zablokovanym zadnim kolem, nakladaky/lanovkami do hor a naslednym kompletnim preoranim puvodne krasnych pesin), ale takovy Goldseetrail (Stelvio-Glurns) je stale lahudka.
Ozvi se mailem, kdybys chtel nejake konkretni tipy.
Hore zdar,
Lenka K.
Lenka, este k tym psom: neboli ziadne psy. Ale boli tabule s navodmi ako prezit stretnutie s nimi. Nastastie sme to nemuseli riesit.
lenka, matus,
kam mam vyrazit koncom oktobra,kde je teplo a vela cesticiek pre mtb, poradte, uvazujem o provensalsku, krete alebo korzike..
mam am bajk, najradsej mam dlhe horske prechody s vyhladmi
roman
Tak to fakt neviem. Provensalsko by mozno slo. Korziku poznam len velmi zlahka na peso a na Krete som nebol.
Mozno Svajciarsko a Livigno. Ale tam uz pomaly snezi v tom case…
@Roman
Tak bud hory, nebo teplo, ne? ;)
Pokud nechces jet (letet?) tak daleko, doporucuji Südtirol (Meran-Bozen-Tramin). Podle teplot se da vyrazit bud do kopcu (c.2000m) nebo jezdit kolecka po „mezikopcich“ (do 200–1000m). Spousta pesin, casto rozumne, ale ne extremne technickych (do S2, useky S3).
Sikovne lanovky, kterymi se da dopravit do hornich pater a otamtad natocit poradnou turu s vyhledy na Dolomity a Ortler (hledej Seilbahn Meran 2000, Vöran, Kohlern, Hirzerbahn, Mendelpass).
Hore zdar,
Lenka K.